Miroslav Jurčo
Janka Vigasová
Načúvaj,
ticho načúvaj...
V šumení lístia
nevestám stromov
svadobný pochod
vietor hrá.
Len občas zakvíli,
zaplače.
Do bielych šiat
odeté nahé bedrá
v divokom tanci
rozkníše.
Tak mĺkve stromy
veľavravné sú
svojím telom.
Ako maliar
namaľovaným dielom
hovorí o sebe
samom.
Tak načúvaj,
ticho načúvaj...
kým holé konáre
nezačnú prosiť
o prvý sneh
pokračovat: 